"Trp Jozef Mak. Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak."Študenti, myslíte si, že človek má svoj život daný osudom ako Jozef Mak?
Osud je síce pekná vec, ale myslím si, že čo v živote človek dosiahne je len a len na ňom. On robí rozhodnutia a nesie za ne aj následky. Na osud sa môže iba vyhovárať, keď tie následky odmieta. Mak mal život podľa niektorých daný, ale urobil niečo pre to, aby ho zmenil? Buchol po stole, zbalil veci a nechal všetko bez obzretia za sebou? Nie! A mohol? ...
OdpovedaťOdstrániťČlovek môže veriť v osud či v Boha alebo v čokoľvek iné. Ale ak sám pre seba, preto aby sa mal lepšie, nič neurobí, nemôže očakávať zmenu k pozitívnemu. Veď aj príslovia hovoria: Pomôž si človeče, aj pánboh ti pomôže. Čo si si navaril, to si aj zjedz.
OdpovedaťOdstrániťMilá pani učiteľka :-) opäť ste nás zahrnuli nielen literárnou, ale i filozofickou úlohou. V podstate súhlasím s Jurinou i Sylviou. Hoci by som polemizovala na tému, či je Jozef Mak skutočne len a len fatalistická postava. Pravdou je, že v závažných situáciách sa skutočne správa ako slaboch a necháva sa unášať osudom. No pokiaľ si spomínam, na vojne sa v ňom prebudí pud sebazáchovy, a predsa len zlepšuje svoju situáciu a obchoduje s tabakom.
OdpovedaťOdstrániťNo ale k veci: Môžeme sa vyhovárať na Boha, Prozreteľnosť, či nadávať na osud v prípade neúspechu. Môžeme si myslieť, že náš život je zapísaný kdesi vo Veľkej knihe života. Môžeme i veriť Shakespearovmu výroku: "Celý svet je divadlo a muži, ženy, každý je v ňom hercom." Ja len dodávam, že v takomto prípade skutočne musí existovať niekto, kto je tým režisérom či obyčajným vodcom marionetiek, ktorý jednoducho poťahuje niťami. Tieto úvahy značne zaváňajú romantikou. Ideálne je podľa mňa mať racionálnejší pohľad na život. Teda disponovať určitou pokorou pred niečím takým ako je osud, ale preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutia musíme my sami.